Omaufemba otaa yandjwa koTotem  …ovanambelewa voikwameni ove mu teelela – Minista ta ti 

Omaufemba otaa yandjwa koTotem  …ovanambelewa voikwameni ove mu teelela – Minista ta ti 

Auleria Wakudumo 

Oshakati – Minista woikwameni neameno lokeengaba Lucia Iipumbu okwa indila ovakwashiwana vomomudingonoko waShakati opo va longife omayakulo taa yandjwa kouministeli waye pefimbo lomauliko oipindi aShakati, a shiivika nawa oTotem Expo. 

Omauliko omadimo okwa hovela Etitano notaa ka kala ko oule woshivike, fiyo Olomakaya tali ya lomafiku 07 Mai neudo. 

Pefimbo ta patulula omauliko omadimo pambelewa Olomakaya, Minista okwa holola kutya ouministeli owa ninga etokolo okweeta omayakulo avo popepi noshiwana molwaashi vahapu ihava fiki kombelewa yavo okwiila ko oufemba wavo. 

“Oufemba wovakwashiwana owa ninga onduba mombelewa yetu na katu na vali apa hatu u kwatele. Oufemba ngaashi oumutwe voshilongo ovo va hapupala mombelewa,” Iipumbu ta ti. 

Ouministeli owa twala omayakulo ngaashi okuninga omaindilo eepassport, okukufwa omanyala pashinanena, okuyandja eendjapo domadalo,oumutwe naikwao oyo inai kufwa ko kovashiwana kombelewa yavo, okulishangifa eendjapo domadalo dipe nomayakulo amwe a wedwa po. 

Ovakwashiwana ova indilwa va longife omayakulo aa manga eli popepi nao. 

Minista okwa holola yo kutya osha fimana okulonga oohembudangele efimano omadimo oshoyo odiililo manga vanini. 

“Ounona ngeenge otwe va shiivifa moule omadimo avo manga vashona, otava kala vena owino nounongo mounima yopashinanena oshoyo yavo yopamufyuululwakalo,” Iipumbu ta ti. 

Iipumbu okwa indila ovakulunhu opo va ete ounona komauliko omadimo kOshakati. Okwa ti ota udu etumba ngeenge oohembudangele aveshe va holoka ova shuna komaumbo veshii omadimo avo kooxe nokooina. 

Minista okwa weda po yo kutya omauliko omadimo inaa nhuninwa ashike Ovawambo,ashike okwa nhuninwa Ovanamibia aveshe. 

“Omauliko omadimo okwa pumbwa okushiivika moshilongo oshoyo kondje yoshilongo ndele ovanhu tava kufa ombinga okudja moshilongo ashishe nomounyuni aushe koonono,” Minista ta ti. 

Iipumbu okwa ti omauliko omadimo otaa dulu okukwata ko ovanhu muAfrica nokoilongo imwe ngeenge okwa tulwa moilonga moule nokuninga omatokolo opombada. 

Nonande ongaho, Minista okwa ti osha fimana opo omalelo omifyuululwakalo oshoyo omalelo opaedoolopa a tule oukuni kumwe okukwafafana nokuyambula po omauliko omadimo. 

Omanga omalelo opamufyuululwakalo unene Oshiwambo konyala a holoka aeshe, omauliko omadimo okwa etelela yo elelo lopamufyuululwakalo laMafwe okudja koshitukulwa shaZambezi osho yo ongudu yopamufyuululwakalo yavo osho yo ongudu yopamufyuululwakalo ikwao hai ufanwa o’Black Melody’okudja koshitukulwa shaMaheke. 

Omukalelipo welelo laMafwe Induna Mbagna okwa holola olupandu eshi va mona omhito yokukufa ombinga lwotete momauliko omadimo mOshakati. 

“Inatu uya ashike onga elelo lomufyuululwakalo wovaMafwe ashike otwa etelela yo ongudu youdano womufyuululwakalo wetu,” Mbagna ta ti. 

Mbangna okwa holola kutya navo ovena omadimo a yooloka momufyuululwakalo wavo, oo amwe nokuli a faafana nomadimo Ovawambo. 

Omadimo amwe a faafana ongaashi Mukwevu (man of the elephant) a faafana nedimo lOvakwamhalanga, Mukwashara (man of Hyena) oo mOshiwambo haku tiwa Ovakwanekamba. 

Momunghoko wovaMafwe omuna yo omadimo amwe ngaashi Mukwangándu (crocodile), Mukwasheya (leopards ) , Mukwazita hippopotamus), Mukwanyati (buffalo) namwakwao ma wedwa po. 

Efimano lomadimo 

Ta popi ponhele yelenga lakula lUukwambi, Jason Shikongo okwa holola kutya omadimo okwa fimana shaashi ngeenge oshilongo osha fimaneke omufyuululwakalo dasho nena otashi kala shina eenghono nelandulafano moku tekula ounona, oshoyo oshiwana shokomongula moinima ngaashi omalihumbato, neduliko koipango nefimaneko lovakulunhu. 

Shikongo okwa ti omadimo okwa tambulwa mounyuni aushe, nokuli koilongo ngaashi Egypt, ko Siria, Algeria, Ethiopia ena omalityo ile omafatululo a faafana nometu noNamibia. 

Shikongo okwa indila Ovanamibiauneneovovadipayapo omifyuululwakalo davo, va shikula omifyuululwakalo doshiEuropa opo va lundulule okukala kwavo koku alukila komifyuululwakalo domoshilongo. 

“Ovanhu ovo twa dineni omifyuululwakalo detu notwa fimaneka omifyuululwakalo da Europa natu lundululeni shaashi omukulu wonale okwa tile, “Shitunda nonghedi, shilongo nomukalo washo,” Shikongo ta ti. 

-wakudumoauleria@gmail.com