Ngoloneya waHangwena tai ndile ovanhu vakufe ombinga momahoololo

Ngoloneya waHangwena tai ndile ovanhu vakufe ombinga momahoololo

Taimi Haihambo
Ngoloneya woshitukulwa shaHangwena, Kadiva Hamutumwa, okwa indila noku kunghilila ovanhu vomoshitukulwa shaHangwena, vakale vakufa ombinga momahoololo.
Eshi okwe shipopya manga ali a talelepo omukunda waMundaungilo nelalakano oku konakona, noku tala omaupyakadi aa ovanhu hava taalele efiku nefiku.

Kadiva okwa ti, oshafimana oku kufa ombinga, shaashi ewi loye oku dilila mohahoololo olina eenghono, moku lundulula onghalo yomaupyakadi momikunda deni.
“Liningeni oo hailwa, menhu wameme kumininenge. 

Ou una osheendifo twaalela mukweni aka ohoolole, ta ti.
Edi okwe didimbulukifa ovanduangilo konima eshi vayandja omakemo avo enasha nenota lanaanena, tali lyata ovanhu, novanhu tava yandje omakemo avo nghee tava xupu shokadila, nonghee wete epangelo ina liva dimbuluka nawa, onga ovakwashiwana vaNamibia.
Kadiva okwe a yelifila nawa kutya, elalakano laye eshi eya momukunda wavo, oku tala nghee tava xupu voo vayandje omakemo avo.

Okwati epangelo oleyapo nomukalo upe woku handjakanifa eepoloyeka doku yandja omakwafo koshiwana, ooh au ufanwa “oNational Development Plan 6,”.
“ Mopoloyeka nee omo, epangelo ola fya oshisho, opo ovanhu vakale vena omeva ayela keshe apa veli,” ta ti.
 Okwa ti natango opoloyeka oinasha noku yandja omakwafo ayooloka ngaashi oupyakadi wanyama kouhaku, ounamapya oshoyo keepate.
Vati epangelo ola kala noku konenena nghee ovanhu tava mono oixuna, nola kwatwa kediladilo loku dipaya oudila vavali nemanya limwe.

Omaupyakadi aa adidilikwa, oshoyo omakwafo aa,  okwa nhuninwa oku yandjwa vati kovanamibia aveshe koonono.
Hamutumwa okwa ti, otai ndile ovahangwena, vakale vena omukumo ndele vaha sheke epangelo kutya ita liyandje omakwafo kovanhu shaashi, oku kwafa ovena oku kwafwa.
“Natango ohandi muindile ame, ndimu dimbulukife kutya, hoololeni shaashi omawi eni ena eenghono ngeenge tashiya pexumo komesho,” ta ti.

Taimihaihambo2000@gmail.com