[t4b-ticker]

Otwa holekwa mEtosha – Ovahai//om tava ti  

Otwa holekwa mEtosha – Ovahai//om tava ti  

Auleria Wakudumo

OKAUKUEJO- Ovayelele vomuhoko tatu ifanwa Hai//om Bushman ovo ve li koKaukuejo pomuvelo wOmbika Anderson ota va ti kave udite ombili shaashi ove udite va patelwa kondje nova holekwa. 

Ovakwashiwana ava ove li pokalukanda ke na omaumbo manini elela keli poshivelo shoku ya moshikunino shoinamwenyo mEtosha. Ombinga oyo yEtosha oi li vati moshikandjohololo Uuvudhiya, moshitukulwa shaShana. 

Ashike Ovahai//om ova holola kutya ove udite vati va holekwa novatongolwa ko kOvanamibia vakwao oshoyo ounyuni shaashi va tungilwa moluumbo la tungwa nepaala dile doo oda fita kouministeli womidingonoko, oixwa nomapashiono. Tava ti moluumbo omo ohava patelwa mo, na inava manguluka oku ya mo nokudja mo keshe efimbo olo va hala, 

Albertus Komob oo a holola kutya yee oye mwene womukunda pOmbika, okwa ti voo eedalele domEtosha nove nomuhoko wavo oo wotete okuuya moNamibia. 

“MEtosha otwa tewa mo ndele hatu tulwa komunghulo wEtosha, ashike paife epandelo ola hala tu yele mo mEtosha filu filu, Komob ta ti. 

Mokati kEtosha ovaHai//om ova kufwa mo mounyuni woukoloni waSouth Africa mo1954 ndele tava tulwa komunghulo wEtosha. 

Va holekwa 

Ovayelele ova ti vati ponhele opo veli ova tulwa moluumbo latungwa nepaala dile da fita opo vaha monike kovanhu unene tuu ovatalelipo ngeenge tava piti po okuya mEtosha. 

“Ngeenge owa tale okaluumbo ketu, itoti ohamu di ovanhu, epangelo inali hala ovanhu va mone kutya natango mEtosha omuna ovakwanghala,” tava ti. 

Ova ti epaala dolusheno oda pita ashike puvo, ndele voo kave na olusheno kakele komaumbo a tatu lwaapo vati ovakulupe vamwe va peendjelwa nale mepangelo. Omaumbo ovakulupe vati okwa tungwa nale mounyuni waBotha manga oshilongo inashi manguluka. 

Cenored vati okwa anya okutula mo olusheno monhele omo shaashi okwa tila kutya itava ka futa olusheno nomolwa onghalo yavo vati yokuhanauna po oinima.

Ovayelele ovati vati epangelo ole va lombwela kutya kapena ou a pitikwa okuninga oipindi monhele omo nongeenge oveshi ningi vati otava i modolongo. 

Omukalimo umwe vali, Petrus Andreas okwati okwa putukila ponhele opo, ena eedula 47 paife ashike naye ke uditile onghalo yavo oyo tava ti vati va tulwa kepangelo. 

Ngoloneya woshitukulwa shaShana, Elia Irimari okwati ovayelele ova kufwa mo mEtosha mounyuni wonale opo va kufwe onghalo yavo yovoyasha oinamwenyo. Irimari okwati kutya inava holekwa ndele ova amenwa shaashi oveli komunghulo wEtosha. Ngoloneya okwa holola yoo kutya ovayelele ova kongelwa edu kepangelo ashike voo ava  hala okuninga omikunda mEtosha osho itashi dulika vati. 

“Ngoloneya okwa weda po ta ti omaliko oshilongo otaa tukulwa kovanhu aveshe. Ito dulu kutula eemhumbwe dovanhu vamwe komesho yeemhumbwe doshilongo ashishe,” Irimari ta ti.

Omupopiliko wouministeli womidingonoko, oixwa nomapashiono Romeo Muyunda okwa ti keshi kutya omipopyo dovanhu va patelwa mo odandja peni. 

Muyunda okwati ovaHai//om ovena oufemba ufike pamwe nOvanamibia aveshe. 

“ Oveli hanga mEtosha, onhele yangabekwa, ina eemhango nomalandulafano kombinga yokupatuluka nokupata nomukalo oo ovanhu vena okuenda sha ningilwa okuamena ovatalelipo, oonakudja mEtosha na unene okuamena oinamwenyo,” Muyunda ta ti. 

Ondova nokandama konyata meni loluumbo

Hai//om otava ti kutya ova kalelwa koimbodi efimbo lile meni lomudingonoko wavo nokandama konyata oka topa, taka kunguluka omeva eli yanena momudingonoko aushe fiyo okombada. Councilor woshikandjohololo Uuvudhiya, Timoteus Shivute okwati oudjuu inau fika ombelewa yaye shaashi ngeno vati okwa dengela ovanhu va longe oilonga yavo ngaashi have shi ningi shito. Okwati ota kwatafana nelelo letosha opo va shikule oshinima osho. 

Oilonga nexumekomesho

Nonande ovakwashiwana tava ti vati ihava pewa oilonga, Shivute okwati okuyandja oilonga alushe okuna omulandu una okushikulwa. Shivute okwati okuna omusholondodo wovayelele vahapu va pewa oilonga okudja kOkaukuejo nOmbika ovo va wanifa oipumbiwa yoilonga. 

“Onda kondja okukwafela oshiwana shomOkaukuejo nOmbika okupitila mombelewa yangoloneya neembelewa dimwe depangelo,” Shivute ta ti. 

Okwati opo ashike vati va tofa mo ovanhu aveshe vena ondjapo yondodo 8-12 opo vaka fikole koCosdec kOndangwa oko veli hava pewa noshimaliwa shomondjato keshe komwedi. 

Eelodge dihapu  oda kuta vati unene ovanhu vopomudingonoko. Oudju osheshi ashike vati omunhu kena nande odjapo yasha ashike okwa hala okulonga pombada nonande otava pulwa nale oitwa iheli pombada. 

Shivute okwati ova kendabala okutunga nokukaleka po omatungo oikando ihapu ashike vati ohai nyonaunwa po ashike kovakwashiwana voo vene.

Muyunda okwati ouminsteli womidingonoko ohau landula omilandu hadi landulwa moshilongo dekuto loilinga. Ashike nande ongaho, okwati opena oveta neemhango odo hadi pitike ovakwashiwana ava va pewe oilonga noumisteli vati ohau tale alushe oshiwana.

“Ve duke 30 ova pewa oilonga Metosha moule weedula nhatu. Eshi otashi ningwa okukwafela Ovahai//om. 

Lwopaife, natango ovanhu vanhe vati ovakutwa okuliyamba mEtosha tava pewa vati okamaliwa ongo mupondo. 

Edu

Komob okwati kutya kavena efyuululwadu lavo. Okwati ova hala okukala mEtosha shaashi vati Etosha edu lavo, va fikila mo tete moshilongo mo omo va kala hava di manga ominhoko adishe inadi uya moNamibia. 

Ovakwashiwana ovati kutya keshe omuhoko ouli vati pomafyuululwadu wavo ashike voo otava kufwa po pefyuululwadu lavo. 

Shivute okwati elelo lovaHai//om ola pula epangelo opo va pewe edu kefaalama odo diheli kokule nEtosha hadi ifanwa Hai//om farms opo va dule okulilongela kuvo vene shi dulife eshi vehena edu. 

Epangelo vati ola landa efaalama novakwashiwana vahapu oveli konhele oko. Ovakwashiwana vamwe ova pewelwa ko nokuli vati eengobe opo va dule okukala tava dulu okueta po oyuuyemo yavo mwene. Ovahai//om ava veli kefaalama ovena omadu. 

“Ava veli ponhele ngaashi Ombika ovava inava hala okuya kefaalama veke li longele voo vene, voo kavena efiku vaka kale vena edu shaashi vati onhele oyepangelo kaishi yomuhoko washa moNamibia,” Shivute ta ti. 

Konima yefiya 

Ovahai//kom mOmbika ovati inava hala vati ukuulwa kutya oveli konima yefiya (marginalised). Ova yandja oshihopaenenwa kutya monale Ovalaule vati okwali navo hakuti oveli konima yefiya ashike paife ova djako konima yefiya. 

 “Fiyo onaini hatu ulwa kutya otuvafyoona, tuli konima yefiya ngeenge epangelo inali hala okutukufa konima yefiya,” tava pula.

“Okupopya oshili, epangelo ohali kwafele ovayelele sha pitilila nokuli shi dule ominghoko dimwe. Epangelo otali twikile nokukendabala okukandula po omaupyakadi ovayelele nounona vavo nokuli ngaashi Okaukuejo ohava twalwa kofikola keshe efiku kepangelo,” Shivute ta ti. 

Shivute okwati luhapu tava ifanwa koyoongalele oyo tai kundafana exumokomesho lavo, ihave yako.

Ouministeli womidingonoko owati vati otava tula moilonga okuyandja oilonga kovakwashiwana okuamena oinamwenyo mEtosha ngaashi okuya moshoko oinamwenyo, shaashi ovena owino wokushikula oinamwenyo koushitwe.

-wakudumoauleria@gamil.com