Ovakalimo vomolukanda Ombili momunyanyo wombili

Ovakalimo vomolukanda Ombili momunyanyo wombili

Auleria Wakudumo 

Ovakalimo vomolukanda Ombili mOshikango koshi yelelo lodoolopa yaHelao Nafidi ova ya momunyanyo wopambili, tava pula elelo opo liva wedele ko komalukalwa avo ile va tembulwe omanga inali yandja onhele keefikola dopaumwene nokoohandimwe. 

Onhumwafo ya shangelwa omukulunhuwiliki welelo lodoolopa yaHelao Nafidi Inge Haipinge, ovakalimo ova holola kutya elelo ihali tula omakemo nemhumbwe doshiwna shomolukanda laMbili komesho. Ova ti elelo ola tula ashike komesho eengeshefa unene edi dopaumwene omanga oshiwana tashi di meenhele da finana noda nyaika. 

Ovapopiliko vovakalimo vomOmbili Simon Erastus naValley Kamali ova holola kutya omaumbo omolukanda lavo okwa tungwa ashike ena onduda yokunangala imwe. Oule weedula dakapita, ovakalimo ovo vali va nhuninwa okukala momaumbo oo ova enda nokuwedela ovakwanedimo vavo. Mopaife, ovakwanedimo vamwe oveli mo 10 ashike itava dulu okuwedela omaumbo avo. Molwa onghalo ei, vahapu paife ova fininikwa okunangala monduda imwe oyo ya topolwa ashike komalapi novena oshoyo ovatekulu. 

“Ounona vetu otava kulile mumwe nafye. Monduda omo tuu omo omuna eembiya, oiyaxa nomafiya okutelekela. Nande tuli monghalo itau dulu kuli didimikilwa ngaha, elelo lodoolopa inali hala okuwedela omalukalwa etu ile litu tembule po ponhele opo,” ovakalimo tava holola. 

Onhumwafo oya holola yo kutya ovakalimo ova handulwa unene ketokolo lelelo lodoolopa okutenda ko edu vati la tulwa modalate. Ovakwashiwana ova ti etokolo eli ola ningwa meduduluko na kalali mokaalita kolukanda ok ova pewa. 

“Otu wete ashike eendalate tadi tavakana mokati ketu, fyee inatu shiivifilwa. Ihatu tula vali omofi meisho shaashi twa tila kutya efiku limwe ohatu ka tewa po ponhele apa ashike kanuna apa hatu ka uka,” va limbililwa. 

Ovakwashiwana ova lundila elelo lodoolopa yaHelao Nafidi kutya kali oshiwana shokolukanda shomutima ngeenge tashiya kexumokomesho. Ova ti elelo ola tula ashike eemhumbwe deefikola dopaumwene oshoyo eengeshefa komesho ponhele yeemhumbwe doshiwana ngaashi oudjuwo, omeva, omalukalwa, naikwao ya wedwa po. 

Ovapopiliko vovakalimo vomOmbili ova pula elelo lodoolopa li vape omalukalwa eli pondodo ili xwepo manga inali yandja edu keefikola dopaumwene. 

Ovakwashiwana otava pula yo elelo lodoolopa li fatulule kutya omolwashike vati omangela yokutendulula omaumbo ovakalimo molukanda omo itai tulwa moilonga ngaashi sha ningwa keenhele dimwe. Ovakalimo ova weda po kutya vati elelo ola holola kutya otali ka longa moushili moprograma tai ifanwa oGIZ oyo kwali ya teelelwa i lundulule onghalo yomolukanda laMbili. 

Omangela yokutendulula nokuwedela omalukalwa etu oya xuulila peni? Omolwashike olukanda letu inali xuma komesho ngaashi omalukanda akwao? Opena eshi mbela sha ya oilonga yexumokomesho mOmbili? Oprograma yoGIZ kwali twa lombwelwa oya xuulila peni,” ovakwashiwana tava pula va fufaeka. 

Ovakalimo ova holola yo kutya ohava nanwa oshimaliwa sholusheno nomeva nonande kavena omadu ile omaumbo opondodo yopombada. Ova ti ova handulwa vali koukalata vape vokufutilwa omeva ovo opo va tulwa moilonga kelelo lodoolopa. 

“Otwa hala okutembulwa konhele oko kuna omaumbo opoghatu ili xwepo ile edu li tendululwe ndele hatu pewa omalukalwa eli xwepo. Otwa hala yo oundjuwo, omeva nedu omanga inapa hada eengeshefa ponhele apa,” tava pula ngaho.

Ovakalimo ova indila elelo lodoolopa yaHelao Nafidi opo li xulife po okukamba ko edu nodalate, la nhuninwa vati eefikola dopaumwene neengeshefa fiyo okutendulula taku pu. Otava pula yo elelo li kale lina oushili nokushiivifila ovakalimo ngeenge tali ningi omalunduluko. 

Ovakwshiwana ova pa elelo lodoolopa yaHelao Nafidi oule weevili 72 li kale la nyamukula komakemo avo. 

Nonande ovakalimo va ya momunyanyo wopambili fiyo okombelewa yelelo, ova dja ko inava nyamukulwa shaashi kapena ou eya okuvakunda. 

-wakudumoauleria@gmail.com