Va pandula epangelo eshi la denga po enota  

Va pandula epangelo eshi la denga po enota  

Auleria Wakudumo  

Oule wefimbo, ovakalimo vomomukunda Eshii moshikandjohoololo Epembe mOhangwena ova kala tava dengwa kenota nokweenda oinano ile oku ka teka omeva komikunda dopoushiinda. 

Omhumbwe yomeva momukunda ou oya dengwa po Osoondaxa eshi va patululilwa omboola yomeva pambelewa kungoloneya woshitukulwa shaHangwena Kadiva Hamutumwa osho yo ngoloneya a dja koshipundi Sebastian Ndeitunga. 

Ovanamukunda ova holola olupandu kepangelo eshi la uda onghuwo yavo, oyo va kala nokukuwa oule wefimbo. Eedula da pita, ovakulukadi nounona voukadona mEshii ova kala nokweenda oshinano shile oku ka teka omeva keemboola dokomikunda dimwe ile paemhito dimwe domatale, nomifima nomoitenemba yomeva oyo tava mono. 

Umwe womovakalimo, Mateus Nghiwenio ota dimbuluka osho ta hokolola eshi va pitila musho omanga inava mboolelwa omboola. Okwa holola kutya oule wefimbo, ovakwashiwana vomomukunda wavo ova kala nokweenda oshinano shi fike peekilometa 10 okuya nokudja ketambi. 

“Ohatu humbata omadini nomavela eekilograma 20 ile 25 komutwe oule weekilometa adishe odo. Omeva ngeenge a pu mo meumbo ombaadilila, eshi to aluka keumbo oto hange oimhutu ya fya enota neenghono shaashi etambi oli li kokule,” Nghiweni ta holola ngaho. 

Nghiweni okwa ti ota dimbuluka va monene nale ekwafo okudja kehangano limwe laAfrica okufa etale lomeva pomukunda wavo. Nande ongaho, etale olo ola ka ninga ondova shaashi omo hava nu noimuna yavo. 

“Otwa li hatu nu omeva amwe noikombo, eengobe neendongi detu. Otwa ka hovela nee okukala hatu ehama medimo shaashi omeva okwa ka dongala nokukwatwa keembakiteli. Nande ongaho, otwa twikila ashike okunwa shaashi katu na nghene,” Nghiweni ta ti. 

Ovanamukunda ova holola yo kutya ova mona ekwafo okudja koNamWater, e va pa vati ondoloma yomeva imwe pomukunda. Ondoloma oyo vati kaya li ya wanena ovanamukunda aveshe. 

Omboola ipe, oya fewa okudja momeva aHangwena notai twala omeva komikunda da wedwa po di li nhee okukwashilipaleka kutya ovanhu, oimuna noikunomwa yavo oya mona omeva a yela.  Ngoloneya woshitukulwa shaHangwena Kadiva Hamutumwa okwa dimbulukifa oshiwana kutya okuandjaneka omeva a yela moshiwana oshi li shimwe sha tulwa komesho momushangwa wongudu tai pangele osho yo mo-NDP6.  Ngoloneya okwa udanekela yo ovanamukunda kutya ota ka tunga okinda yovahongwa vopetameko momukunda Eshii. Hamutumwa eshi okwe shi holola eshi ovanamukunda ve mu shivifila kutya opena ounona 28 vanini hava longelwa koshi yoixwalikiti ya tungwa noiti. 

“Ehongo lopetameko ola fimana nola pumbwa okukala la kola mounona. Olo hali wilike onghalamwenyo yokaana. Ohandi ka twala oshinima sha tya ngaho kepangelo lopombada,” Hamutumwa ta udaneke ngaho. 

Hamutumwa okwa mona yo omhito iwa okukunghilila ovanyasha vomomikunda opo va kale ve na ouyelele u li mondjila ngeenge tashi ya komakwafo oo haa yandjwa kepangelo taa pewa ovanyasha. 

Okwa ti ovanyasha vahapu vomomikunda ova fyaala po komakwafo epangelo ngaashi oNational Youth Development Fund, hano oshimaliwa osho sha yandjwa kepangelo okukwafela eengeshefa dovanyasha. 

Ngoloneya a dja koshipundi, Sebastian Ndeitunga okwa holola kutya ota dimbuluka nghene oikundaneki ya kala nokukundaneka omhumbwe yomeva moshitukulwa shaHangwena omanga a li ngoloneya. Okwa ti oshinima eshi kasha li hashi mu tulifa omhofi meisho. 

“Osha kala hashi vele nge unene okuuda kutya ovakwashiwana otava nu omeva a kaka. Onda kala nokuli nokupula kutya ohatu mu kwafa ngahelipi. Nena, ohandi pandula eshi aishe twa tula moilonga ya pitikwa kuPamba,” Ndeitunga ta pandula. 

-wakudumoauleria@gmail.com