[t4b-ticker]

Zambiab ge !Gomenǁgams di !Naoǁhôas !nâ-ū ra ǂgâxa-ūhe xūna ǁgoeǂam hâ

Home National Zambiab ge !Gomenǁgams di !Naoǁhôas !nâ-ū ra ǂgâxa-ūhe xūna ǁgoeǂam hâ

TSOAXUBAMS – Zambiab ge hoan xa a kai !hū, Namibiab !nâ ǂgâxa-ūs tsî ǁkhāti ǂoa-ūs xūn dis hîa !Gomenǁgams di !Naoǁhôas !nâ-ū ra ǂgâxan diba. Nēs ge !Hoaǂkhaib 2017ǁî kurib disa xu ǀKhūǁkhâb 2018­î kurib !gôakhâigu !oagusa.

Zambiab ge ǁaupexa 60 persentgu hoa ǂgâxa ra xūn nē !nao­ǁhôas !nâ-ūn disa ra dīǂui. Namibiab !Haros Xūn dis !Nurib 2018ǁî kurib dib hîa ge ǂoago wekheb di Donertaxtsēs ai Logan Fransmani, direkteri Namibia German Senters Loxistikn dis dib xa gere mâi-ai!âhesa !oa. Democratic Republiki Congob (DRC) dib ge 26 persentgu ǂgâxa-ūhe ra xūn diba !aromaba hâ tsî !nona­ǁîse Angolaba 10.4 persentgu ǀkha. Fransmani ra mîsa !oab ge Zimbabweba 39.7 persentgu di ǂnâsa xūn ǂgui !gôagu !nâ hâna ǁkhā !naoǁhôas !nâ-ū ra ǂgâxa-ū, kaise ǀgūse Zambiab xa 37.1 persentgu ǀkha ra saohese. Sao rase Malawiba 10.5 persentgu ai, Botswanaba 7.1 persentgu ai tsî DRCba !nona persentgu ai. Zambiab ge noxopa 51.8 persentgu hoaraga !nari-ūs, sâus tsî ǁkhaeǁnâs nē xūn disa 2017ǁî kurib ai tsî 47.9 persentga 2016ǁî kurib ai ge ūhâ i. “Zambiab sîǂuidi ge !gōsase koper-i tsî ǀaena xu kurusa xūna xu hâ tsî nēs ǀkha 85.7 persentgu hoa xūn ǂharuguga xu ra ǂoan disa ūhâ hîa 2016 !nâ 72.5 persentgu ai ge mâ isa,” tib ge ǁîb mâi-ai!âs !nâ gere ǁgui!ā. ǁKhātib ge Zambiaba noxopa ǁ­îb hoan xa a kai !âb 91.2 persentgu xūn kontainerdi ǀkha ra ǂgâxan diba ūhâ, DRCb xa 52.9 persentgu ǀkha ra saohese. Zimbabweab sîǂuidi ge nau ǀkhāb ai ǁaupexa 30.8 persentgu xūn kontainerdi !nâ hâ tamana !khōǂgā hâ, Angolab xa 8.7 persentgu ai ra saohe tsî Botswanab xa 3.2 persentgu ǀkha ra saohese. !Nurib ra mîs ge Botswanaba xu ra ǂgâxa xūn ǂam !gôab !nâ hâsa, xawe ra ǂgom!gâsa nē mâsib tsîn nî ǀkharasa. ǁKhanaǂgâxa tsî ra ǁganaǂoa-ūhe xūn ra aiǁgause Angolab, Congo Brazavilli, Malawib, Tanzaniab tsîgu ǀkha ǂoa-ka-ǂgâxa xawe gu nē !gôaga a ǂamsa. “ǂHarugub !hûǁares Zambiab ǀkha hâs ge ǁgausen-i rasa !oa a ǁawosa nē !gôagu !oa, !gōsase !Gomenǁgams di !Naoǁhôas !aroma,” tib ge Fransmana ge mî.