New Era Newspaper

New Era Epaper
Icon Collap
...
Home / Ozondekurona zOtjiÞiro maze wanene mo Bethanie

Ozondekurona zOtjiÞiro maze wanene mo Bethanie

2015-09-25  Staff Report 2

Ozondekurona zOtjiÞiro maze wanene mo Bethanie
"Otjomuise Ozondjira tjiva omayuva wo ma suviro nga okuza kerero zautire oku hungama ko Bethanie mOkarukondua kOmatoorore ka kehi ro zo Ngwena. Ouye ma uzemburuka kutja mo 1995 mo mahi Omakutasane wa Amerika ozondekurona za Afrika zakara ku ndinondi ngee kutjiukwa otjo makayandero wo mi mivanda wovandu engete mo tjihuro ohongora ihi o Washington D.C. kehi yo maukiro woondekurona indji Louis Farrakahn movimbumba tji va woronganenan pOtjivanda tjo Tjiuana. Ondando yari oku handjaura ondjuriro yo zo ndekurona inÿa ozondume nongarero yao mombwiko yehindo, okuraisa kouye kutja ovarumendu vozo ndekurona inÿa kapombo ouye puu nangwarasi nu ve riworonganise no ku wana okuriyeura no ku riyanena komauvi ayehe wombwiko nonÿunino nga hungama otjiwa¿a tjozondekurona za Africa inÿa. Posya oma kawondjero wozo ndekurona inÿa ehi rawo ro kongotwe yari okupendura omuhoko imbwi mozo mboÞu tjinga omatoorore ayari popezu. Tjingetjo ozondekurona zaimba mbaihamisiwa iyohuurire yehi rOvandoitji ehuure mehi indi, oruveze indo ndaa ritjiukwa otjo South West Africa yOvandoitji, omayuva wo ma suviro inga maze woronganene mo Bethanie okuza mo Namibia orini nokokure ko Tjauana na South Africa nu nandarire kutja okavarero okaÞiÞi, okuza ko Angola na Zimbambwe. Ma ve worongana okuwana no ku kawondja komurungu okuteza no ku tutumuna ombazu yawo. Nu otja tjinga ama petjiukwa nawa noukahu kutja ovo vapandjara ombazu yawo mena rovita mbya hangerwe kunawo iyohoromende yohuurire yehi rOvanditji, okuutira mo 1896 nganduu mo 1904 oku katjombokera mo 1908 otumbo itwi katjombonÿi owo muva handererwe nu tjiva aveÞire mo kombunda yovita, tjitwa patwa. Munao oma woronganeno ya Bethanie otji yehasere okuhina oku kara nehi yawo ro kongotwe ndeye pwirire mwiimbi mbikayenda nai nu mbye veinganisa nai. Katjisupi mwauta okwiingana omambo mozombuze kutja ohoromende yehi rOvandoitji iyenda yenda amaivaza popezu tjapo iitavere kutja yazepere ovandu onÿiro otjindjandja moruveze yo u huura wayo wa South West Africa. Posya otjihungiriro pokati kohoromende indji noya Namibia tjikayenda no ku hina orupa no ma kareremo yozo ndekurona ohomomena yaimba mbaihamwa, nu nandarire wina nokuhina ondjiviro yazo. Nandarire kutja ozondekurona inÿa za pa terwa pendje novi hungiriro imbi, mbi kayendera kongotwe yomivero, nu munao otji zehina ondjiviro noura wavyo, ka naa pe tataiziwa, paÞasanisiwa, okupanÿwa nokuyepwa kutja ovihungiriro no ma tiasaneno inga, ngeri ohunga nOtjiÞiro Otjindjandja nOtjisuta Tjombinÿu, yena orupe ohomonena nOtjiÞiro Otjindjandja tjo 1904-1908 tjOvaherero nOvakwena iyehi ehuure rOvandoitji. Munao indi ondiri ehi ro kongotwe ndihina maa ri ripambaukwa, oku paÞasanisiwa no ku yepwa omaworonganeno wa Bethanie ku ma yekawondjera. Nu tjingetjo oo membo ehongonekwa ndimaritja: “Kanaa rire okunga naeÞa no kuhina eÞe.” Okuza kongutukiro ya Namibia ozondekurona mo Namibia zaimba mba ihamsiwa iyo vita vyo Vandoitji, zeryangera evere razo mo Tjauana na South Africa oku zemburuka ome ripunguhiro wovakuru vazo movita no ku zevatera oku tutumuna ozombazu zazo, nu tjinene omaraka wazo. Munao ko Tsau okuzaya mo Tjauana, ko Lephalale na Tlakameng mo South Africa no mbura ndjazuko ko Mauaneno mo Tjauana. Tjinene yari o Tlakameng mo 2013 ji tja kaka ondjira indji. “Mamutjiwa kutja ami mbamana omahongero wandje wo mbutiro ndanduu komahongero wandje oyetjavari no kuhina mberi purire kutja o Namibia riri mekoverwahi ra Africa. Eeripura kutja oruveze nduri kokure, aa tu raerwa kutja oruveze nduri kokure ku ku hina maa tukavaza. Nambano ami mbi na onyune kutja turimba, nu ami mbahaama pondongama puna mbara yandje, Ombara yandje owmini Otjitambi, mene ye tjinene mene yOmbara Otjitambi, nu oo tjikando otjitenga ami oku haama mo tenda puna Ombara Otjitambi yandje omwini nu kapena otjina maa tjirire kokure rukwao. Nu kanaa pekara ombwiro yarwe kombanda yaindji name tjimbatire imba ndinondi, mee osemba keyuru,” Ondekurona yOvaherero omuhonge Rupert Hambira watja nao mo 2013 mo Tlakameng tjaa hungirire ko ku muna omuyaruke Kuaima Riruako otjikando otjitenga. Poruveze indo Hambira opa yandjera ondunge kutja oma woronganeno omakwao ye ka kare kOtjauana, mOmauaneno mOrukondua rwa Tsabonga, omo mumu turira ozondekurona za Namibia zozombazu peke peke, Ovaherero, Ovakwena nOvambanderu. Mo Mauaneno Ombara yOv!Aman, Dawid Frederick, opa ¿angera ozondekurona kutja ombura indji zeka woronganene koye ko Bethanie, kukuna omberoo onene yOuhonapare wOmbazu wOvasoromaas. Pendje no ma hungi peke peke, tjinene nene iyo vanane vombazu, oma woronganeno inga yatandwa otjo mukandi otji mbandwangoma wombazu womapundire wOvakwena ngukuza o Nama Stapa, o Lang Arma, oukambe, omautjina nomihiva, ozombimbi nozondoro, onÿerera, ozohiva, ozokowa zombazu, omanyando nawina omakarakaneno wombazu. Nu koruseinina nu tjitji heri otjina otjiÞiÞi omahongero woraka. Otjiherero nOtjikwena, omasupi kozondekurona okuza kOtjauana na South Africa. Okuza kerero ovimbumba otji vyautire okuheruka mo Bethanie. Omautiro kotjiveta yeri mu muhuka momuvyu womuhuka nganduu omahatenya. Okuzambo apeuhara ovitjitwa vyombazu nganduu ngurova tji ma pekara omararakaneno wokupunda nomizumbi. Otjitjitwa otjini tjiri mu muhuka ovanane vombazu tjimaveya kembo, muwo mu muna Ombara Mbimbo wa Mauaneno ko Tjauana, Ombara Otjitambi yOvaherero nOmbara yOv!Amana no Tjiuru Tjehi tjima tjundjirwa okupata omahungi. Okuzambo ape kongorere ovitjitwa vyombazu nu kongurova apekara omayandjero wozohako nomayatero wozombaze iyo vasukona vombazu. Osondaha ma kutjirwa omeriyapuriro ngunda ovijitwa avihiyapata novimbumba okuha¿ika okutoora ouyenda okuyaruka peke peke kuvyazu. "
2015-09-25  Staff Report 2

Tags: Khomas
Share on social media