Operesidenda Netumbo Nandi-Ndeitwah ma ningire oma pwikiro ngehina oku pokera mo me kurisiro wo ma hupukiro wounongo no maunguriro kumwe omanamasa pokati kovaungure nonaungurise oku tunduuza omanyikorero nomekurisiro wombwiko mo Namibia.
Eye wari omuhungire ohongora pEyuva Rovaungure Oritjatano ndazuko mOpuwo. Kehi yembo ehongonekwa ndi ma ritja: “Ovaungure va Namibia mave vanga omahupukiro movyungura omahapokera ko ma yerururiro wo ma nyikorero, omekurisiro wombwiko yehi nozongaro ozombwa zehupo.” Ndi ma riyauza ohepero ya tjimanga yok u tunga ovaungure vo unongo na mbu ma veyene po vyungura kangamwa. “Omahupukiro mo vyungura kaye tjiri ombyarero rukwao. Ohepero. Ondopa pokati ko u ṱukare noku kukuta,” watjere.
Na pambarere kutja ovaungure maveso oku pukata omahongero woure womwinyo, ama munu kokutja ondungiro yo ma yeneneno kaina ozombura pu ye yandere nu maye yenene oku ramangwa oku tuurungira movitjitwa vyo kotjiveta poo motungovi. Tja ya rukire mo ma kuruhungi wo va ungure, Operesidenda wa tezere omautiro wawo kotjitjitwa tjo 1886 tjo tjitamba tjomarandisiro tja Hay mOmahi Omakutasane wa America, ovaungure tji va raisa onyengo ohunga nozongaro zawo povyungura. Natja eyuva indi otjizemburukise tjomasa tjo hambwarakaņa yovaungure komekurisiro wombwiko mouparanga wouye. Monganda, wa twiire Eyuva rOvaungure poru hayera otja nda kutwa popezu kotjirwa tja Namibia tjongutukiro, ama ṋunisa orupa ro Swapo no vaungure mo ku rwisa ombangu no ngaro yo ma ungurisiro.
Operesidenda win awa raisire ongendo nomatokero nge muna otupa ohongora tjimuna ozongopora nomahundju, ama raisa ozomburo nde henunuka; ozondanaukiro movitamba vyouye nozo unongo wa kandinondi nḓa yeta ozombandjarero zovyungura nongurunguse. “Kanaa tuundju ondanaukiro itu tanene. Ma tuso oku rongerisa ovandu vetu komrungu woruveze,” matja, natoko omikambo vyo ku pangina ovaungure kozonganda zomipepo nÿu ma ze yenda yenda. Nampa

